1.časť

Cez okno malého útulného domčeka presvietili teplé lúče slnka a pošteklili na nose hnedovlasého chlapca.So zamručaním rozlepil svoje čokoládové oči a následne sa dal do sedu.Nohy spustil na studenú podlahu a následne doťapkal k jeho šatníku. Vybral si jednoduché čierne džíny spolu s bielym tričkom vo výstrihu V a zamieril si to do kupelky, kde zo seba spravil ako tak človeka.Nakoniec pomalým krokom sa vybral dole po drevených dubových schodoch do kuchyne, kde ho už čakali dobré raňajky od jeho mamky. "Bré ráno.."pozdravil a vtisol staršej žene pusu na líčko. Jeho mamka bola vážne krásna žena. Dlhé gaštanové vlasy až po pás,ktoré sa jej na konci vlnili do neposlušných kučier.Hnedé oči a hravý úsmev, ktorý mala večne na perách a vždy ním obdarúvala svojho syna. "Poď rýchlo jesť aby si nezmeškal hneď prvý deň v škole..." postrčila chlapca k stolu, kde ho už čakali vychladené toasty s Nutellou."Mamíí ale ja nechcem ísť do školy..." prehodil otrávene popritom, ako jedol  toast. "O tomto sme sa už rozprávali Liam..."povzdychla si jeho mamka, no pokračovala." nebude to také ako na tej škole predtým! začíname odznova dobre? určite si nájdeš nejakých kamarátov." povzbudivo sa na chlapca usmiala a zobrala teraz už jeho prázdny tanier.Liam sa snažil vykúzliť na tvári  falošný úsmev ktorý sa mu ,ako usúdil z mamkinho výrazu, určite podaril. Ešte jej vtisol poslednú pusu na líce,prehodil na seba kabát so šálov a už sa za nim zaklapli vchodové dvere. Akonáhle sa ocitol vonku, oblial ho po lícach studený novembrový vietor. Ešte viac sa zachumlal do šály, ktorú si vytiahol vyššie a vybral sa chodníkom do školy, keďže od nej býval len dva bloky.Akonáhle však prešiel  vchodovými dverami školy, zmocnila sa ho nervozita. Všetci tu do seba vrážali a pár krát hnedoočko pocítil studenú podlahu školy. Konečne zastal pred dverami, ktoré oznamovali, že tu bude riaditeľňa. Nesmelo zdvihol ruku zaťatú v pästičke a zaklopal na dvere. O chvíľu s hlasným "ďalej" vkročil do miestnosti. "Á dobrý deň, vy budete zrejme náš nový žiak.. .Liam Payne, ak sa nemýlim" ozval sa miestnosťou ženský hlas. Riaditeľkou bola postaršia žena so šedými vlasmi.Oblečená  bola v červenokarmínovom saku, ktoré ladilo k sukni. "Dobrý ..ehm áno to budem ja" nesmelo sa na ňu usmial."Nech sa páči...a vitajte na škole mladý muž." usmiala sa naňho ešte predtým, než aj s rozvrhom opustil riaditeľnu.Hneď ako sa ocitol na chodbe začal si prezerať rozvrh, čo má prvú hodinu. "Biologia,......ako ťa ja len milujem" ozvalo sa jeho podvedomie sarkasticky a pomalým krokom sa vydal po chodbe. Celou chodbou sa ozívali len jeho kroky,keďže hodina už začala.Očami preskakoval z dverí na dvere a hľadal učebňu biologie. Nesmelo roztrasenú ruku zdvihol k dverám, slabo zaklopal a následne vošiel do triedy. Všetky pári očí sa uprelo na chlapca, ktorý im narušil hodinu.Hnedoočku to s nervozitou moc nepomáhalo, no nakoniec sa premohol. Prešiel neistým krokom ku katedre odkiaľ naňho hľadel spoza okuliarov  namosúrený učitel, ktorý bol zrejme nerád že mu prerušil hodinu. "Dobrý deň ..pre-prepáčte, že meškám. No som tu nový a zdržal som sa v riaditeľni."vyrazil zo seba Liam na prvý krát."Dobre.......Tak si choď sadnúť do zadu..." mávol rukou a Liam sa nesmelo pobral do poslednej lavice. S výdychom sa zvalil na drevenú stoličku,z tašky vytiahol biologiu a okamžite si začal robiť dôkladné zápisky. Áno je pravda, že biologiu neznáša, no známky mal vždy dobré a to bol tiež jeden z dôvodov jeho šikany.Ďalším bola jeho orientácia. Po celej škole to rozhlásila osoba od ktorej by to nikdy nečakal,od osoby ktorú nadovšetko miloval,jeho Curly. Ach ako mu len chýba to jeho šidlo, no zradil ho a bolí to. Nikdy mu to nemal vravieť,nikdy sa mu nemal priznať, že ho miluje.Ale ako mohol vedieť, že to všetko bola len stávka? Pri spomienke na jeho zelenoočka ho zaštípali v očiach slzičky,ktoré však rýchlym zaklipkaním zahnal a tak im zabránil pretiecť cez slzné kanáliky von.....